a co takhle něco novějšího?
Lost Horizon
A New Beginning
Perry Rhodan - Myth of the Illochim
The Dark Eye: Chains of Satinav
Fahrenheit

takže ve zkratce: pokud chceš novější adventuru, kup tu, kde je výrobcem Wadjet eye

* beneath the steel sky ;)

back to COD... tam stačí mačkat dvě tlačítka a přeskakovat cutscény, to bys mohl dát.. no brain no gain

Pokud si pamatuji dobře, tak jsi nebyl ani ve čtvrtině.

Zaujímavý názor, osobne si ale myslím, že toto nie je dôvod úpadku žánru. Nechcem vyvolať flame a už vôbec netvrdím, že nemáš pravdu, len pridávam pár riadkov na zamyslenie *3*
Aj keď adventúry s renderovaným pozadím s 2D/3D modelmi objektov a postáv boli rozhodne to najkrajšie, čo sme koncom 90. rokov mohli vidieť, nemyslím si, že to bola až taká výhoda a že za ich úspechom stojí len tento faktor. Aj keď mnohé majsterštuky spadajú do tejto kategórie, zlatá éra adventúr v tom čase bola už dávno za nami. Keď žáner dosiahol svoj vrchol nezabudnuteľnou The Longest Journey, v čase jej vydania boli adventútry už dávno na ústupe a boli tak trošku mŕtvym žánrom. Spomeň si na Syberiu, ktorá sa snažila priniesť do adventúr niečo nové. Prečo asi? Lebo už to bolo potrebné. Ale bolo neskoro.
Vrchol zažili adventúry totiž ešte tak o skoro dekádu skôr - všetky tie King's Questy od Sierry, Monkey Island alebo klenoty ako (Indiana Jones and) Fate of Atlantis, I have no Mouth but I must Screem a predovšetkým Broken Sword - tieto hry používali ručne kreslenú grafiku (alebo kombináciu ručne kreslenej a predrenderovanej) a niektoré z nich bežali vo VGA (!!!). A predsa patrili medzi najpopulárnejšie hry. Grafikou to teda asi nebolo. Command and Conquer mal hrané cutscene, čo mal Broken Sword?
Okrem príbehu jednu dôležitú vec - hádanky. Najzákladnejší stavebný prvok adventúr. A boli pekelne ťažké. Nebolo nič nezvyčajné, že len čo si sa dostal z jednej lokácie ďalej, hneď si sa zakysol aj na týždeň a netušil, ako sa dostať ďalej. A keď už si bol nervózny a nevedel čo máš robiť, tak si zavolal (z pevnej linky, ako inak) kamarátovi, čo to tiež hral a opýtal sa ho, či náhodou nevie, čo treba robiť. Ak ti neporadil, lebo sám nevedel, nechal si bežať comp, obul tenisky, bežal k nemu a spoločne pred jedným monitorom skúšali všetko čo sa dalo, až kým ste na to neprišli. Alebo vám tretí kamarát povedal, že včera vyšlo nové Score, v ktorom je návod na prvú pätinu hry a utekal si s vreckovým k prvému novinovému stánku. Diskusie sa viedli, priateľstvá sa vytvorili, spomienky boli vytvorené.
Lenže potom prišiel Internet, s Internetom prvé herné portály (napr. legendárna návodová sekcia BonusWebu) a s nimi prišli návody na tieto hry, ktoré sú ti k dispozícii 24/7 a stačí len napísať meno svojej hry do vyhľadávača. Takto sa týždňový zákys a spoločné pátranie s kamarátom zmenilo na Alt-Tab a 30 sekúnd hľadania. Vytratilo sa čaro objavovania a radosť z prekonania prekážky. Ostali len priemerne dlhé (väčšina RPG z tých čias mala omnoho dlhšiu príbehovú linku ako adventúry) a striktne lineárne hry bez akejkoľvek akcie.
Pozri sa na tých dôchodcov - vravíš, že sa hecujú cez fóra a dávajú si rady - presne takto by sa adventúry mali hrať. Zrejme práve preto z toho majú zážitok a baví ich to. Lenže my, mladý, už takto hrať nechceme.
Ja si myslím, že preto adventúry neprežili 90-te roky.

(sorry za ten siahodlhý text, trošku som sa neustriehol *4* )

krvy? pejme pisen dokola, copak je to za vola. Jak udelal to s tou zeni?