No stím jak tvoříš věty, bych se nedivil, že máš problém pochopit delší souvětí jako celek.

Keď tvoríš postavu, tak sa zamýšľaš aj nad jej minulosťou, na tom čo zažila, čo ju motivuje a od toho sa odráža jej osobnosť. To sa nedá spraviť algoritmom, to musí byť len vytvorené ručne. Nejde o to, aby to bolo v cutscenach. Ide aj o osobnosť tých postáv s ktorými jednáš. Ako s tebou komunikujú, či dodržia čo sľúbili, či ťa zradia, či ťa znenávidia, atď. Preto rozlišujeme niektoré s menami, niektoré si zapamätáme aj keď ich stretneme len na pár úloh a ostatné sú preto bezmenné NPC, lebo len reagujú. Ako som písal, možno keby bola umelá inteligencia, ale nie len algoritmus. A od toho sme ešte veľmi ďaleko. A keď ovládne Skynet, už nebude čas na hry.

Záleží od toho čo považuješ za príbeh. Ak by sa ti pozdávalo to čo načrtol Skyrim, len samozrejme v značne zlepšenej podobe: choď zabi banditu, choď zabi obra, choď zachráň uneseného dedinčana. Aj keby to bolo prepracovanejšie, to pre mňa nie je príbeh. Také gildy v TES. Každá má to svoje hlavné, mágovia čarujú, bojovníci bojujú, zlodeji kradnú. Ale každá mala svoj vlastný centrálny príbeh v Morrowinde, Oblivione aj Skyrime. Či vlkodlaci, či vnútorná zrada a boj o moc, či krádež Zvitku, atď, vždy to bolo niečím odlišné, hoci základ gildy je rovnaký. Alebo v Zaklínačovi. Všetky lovenia príšer boli rovnaké. Pátraj po stopách a zabi. Ale práve to, že vždy bola iná motivácia k tomu prečo zabiť príšeru, tak to nebolo nudné.

To aby postavy reagovali na moju postavu som kritizoval už dávno. To by sa určite dalo spraviť. Tak ako to už začali v Skyrime. Bolo totiž hlúpe, keď som záchranca ríše a zdravia ma ako niktoša na začiatku hry. Ak som arcimág a v meste s gildou mágov ma varujú aby som nekradol, miesto toho, aby slušne pozdravili významnú osobnosť mesta.
O tom to je. Algoritmy a generickosť môžu zaistiť ako na teba reagujú postavy. Prípadne by si si mohol aj vytvoriť vlastnú akciu, kde ty unesieš princeznú, alebo vyhlásiš vojnu kráľovstvu. To ale nie je príbeh, keď reagujú na teba. A nie je možné, aby postavy konali sami, nezávisle bez ľudského naprogramovania. Teda že vždy sa niekto iný rozhodne uniesť princeznú, ktorú máš zachrániť. Alebo vždy niekto iný zradí rád, niekto iný začne obetovávať deti temnému bohu, či niekto iný začne pestovať zakázané argonianské drogy. Prečo by to iné postavy robili? Musí to byť niekto, kto má na to dôvod. A hra by mohla zmeniť postavu s tým, že presunie celú minulosť a motiváciu na inú postavu, ale to by tiež nemalo význam. Môžeš vytvoriť možno 200 takýchto zápletok, aby sa nejak striedali, ale pôsobilo bez všetkých ostatných detailov umelo a nezáživne.

Ako som písal, do toho čo očakávaš od príbehu, od toho závisí aj svet. Ak chceš len chodiť, objavovať a bojovať a objavovať a bojovať, tak potom áno, aj generický svet je fajn. Nehovorím, že každé mesto, dedina, či zátoka sú skvelé, keď sú spravené ručne. A vo väčších hrách cítiť, že už len kopírujú to isté. Ale v mnohých cítiť tú jedinečnosť. Interiéry vo väčšine zariaďujú už len z povinnosti, ale usporiadanie rôznych miest, zámkov, celkové rozloženie sveta je unikátne a dáva zmysel. Osobne mám rád, keď objavujem svet, ktorý objavujú aj iní a môžem s nimi o tom diskutovať, než keby sme mali každý vlastný svet. Ale OK, to je môj pocit. No objektívne aj svet je lepší, keď je pevne daný a má zmysel z ľudského merítka. V Zaklínačovi sa mi páčilo, že napríklad tam boli polia a lesy bez potvor. Pôsobí to reálnejšie, než mať každých desať metrov jaskyňu s príšerami. A to súvisí aj s tými reáliami. keď viem, že je na pobreží veľké mesto, ktoré tam stojí už 200 rokov, tak tam proste stojí. Generovaný svet mi dá mesto inde a zmení aj reálie sveta? Len sa budú prekrývať predpripravené texty.

Takže áno, záleží dosť aj od preferencií hráča. Máš takých, pre ktorých je príbeh zlo a ak im narúša akciu, je to pre nich to isté, ako keď nám film narúša reklama. Máš hráčov, ktorým stačí náznak príbehu a svet v ktorom môžu šalieť, plniť kontrakty, stavať ako v Minecrafte, bojovať s inými hráčmi. A potom máš takých, ktorých baví príbeh, sledujú aj príbehové náznaky a snažia sa odhaliť závery vedľajších dejových liniek. A takých generická hra nikdy neuspokojí. Nehovorím, že sa s ňou nepobavia, tak ako sa pobavia aj pri čistom strieľaní v Doomovi, ale pravý pôžitok z hry im dá len ručná práca.